Senianske rybníky, nazývané aj Senné rybníky alebo rybničná sústava Senné – Iňačovce, patria medzi najvýznamnejšie mokraďové územia na východnom Slovensku. Nachádzajú sa v oblasti tzv. senianskej depresie a predstavujú jednu z najdôležitejších ornitologických lokalít v strednej Európe. Vďaka svojmu vedeckému a ochranárskemu významu má toto územie aj medzinárodný význam.
Poloha a vznik rezervácie
Rybničná sústava sa rozprestiera v katastri obcí Iňačovce, Blatná Polianka a Senné. Celý komplex rybníkov má rozlohu približne 700 hektárov, pričom najväčší z nich zaberá približne 213 hektárov.
Najväčší rybník bol 27. mája 1974 vyhlásený za Štátnu prírodnú rezerváciu Senné – Rybníky s cieľom chrániť vzácne biocenózy a vodné vtáctvo. Od roku 1995 má územie status národnej prírodnej rezervácie (NPR) podľa zákona o ochrane prírody a krajiny.
Celé chránené územie dnes zaberá približne 1 440 hektárov a zahŕňa samotnú rezerváciu, sústavu chovných rybníkov aj okolité lúky. Lokalita je významným miestom odpočinku pre vtáky počas jarného a jesenného migračného ťahu.
Historický vývoj územia
Oblasť okolo obce Senné bola po stáročia výrazne ovplyvnená mokraďovým charakterom krajiny. Nachádza sa v časti Východoslovenská rovina nazývanej Senianska mokraď, ktorá leží približne v trojuholníku medzi obcami Drahňov, Závadka a Kristy na pravom brehu rieky Čierna voda.
Táto krajinná depresia vznikla postupným poklesom zemského povrchu. Nadmorská výška územia sa pohybuje približne medzi 97 až 106 metrami nad morom. V minulosti bola veľká časť územia pravidelne zaplavovaná, čo viedlo k vzniku rozsiahlych mokradí, močiarov a lúčnych biotopov.
Po celé stáročia zostávala táto oblasť len slabo osídlená. Krajinu tvorili najmä vlhké lúky a pasienky. Až vodohospodárske úpravy v druhej polovici 20. storočia výrazne zmenili jej charakter.
Na význam mokradí upozornili už v období medzi svetovými vojnami ornitológovia a členovia poľovníckeho spolku grófa Alexander Sztáray. Myšlienku vytvorenia vtáčej rezervácie neskôr podporoval aj významný slovenský ornitológ Jozef Ferianec, ktorý v oblasti organizoval výskum so študentmi Univerzity Komenského.
Vtáctvo a význam lokality
Senianske rybníky sú známe mimoriadnou rozmanitosťou vtáctva. Podľa výskumov tu počas migrácie prelietava približne 160 druhov vtákov a viac ako 50 druhov tu pravidelne hniezdi.
Práve bohatstvo vtáčích druhov viedlo k zaradeniu tejto lokality medzi významné vtáčie územia (IBA – Important Bird Areas) a v roku 1990 bola zapísaná aj medzi Ramsarské mokrade medzinárodného významu.
Medzi druhy vtákov, ktoré sa tu vyskytujú alebo hniezdia, patria napríklad:
-
potápka chochlatá
-
chochlačka vrkočatá
-
kormorán veľký
-
čajka bielohlavá
-
volavka popolavá
-
bučiak veľký
-
lyžiar obyčajný
-
kane močiarne
-
rybárik obyčajný.
Počas jarného a jesenného ťahu sa rybníky stávajú miestom odpočinku pre stovky potápok, kačíc, husí, čajok a ďalších vodných vtákov. Na vodnej hladine často odpočívajú celé kolónie vtáctva, ktoré môže vyrušiť napríklad prítomnosť orliaka morského.
Rybníky a rybárstvo
Po vybudovaní rybničnej sústavy pri obci Iňačovce vzniklo približne 28 hospodárskych rybníkov. Rybnikárstvo sa tak stalo dôležitou súčasťou miestneho hospodárstva.
Medzi najčastejšie chované druhy rýb patria:
-
kapor
-
amur
-
tolstolobik
-
sumec
-
šťuka.
Niektoré rybníky sú určené aj pre športový a rekreačný rybolov, ktorý sem láka návštevníkov z celého regiónu.
