Vihorlatský prales, často označovaný aj jednoducho ako Vihorlat, predstavuje jedinečné prírodné územie v pohorí Vihorlatské vrchy. Ide o zachovaný komplex bukových pralesov s exemplármi stromov staršími ako 240 rokov. Práve vďaka tejto výnimočnej zachovalosti bol zapísaný do zoznamu Svetového prírodného dedičstva UNESCO.
Územie bolo na zoznam zapísané v roku 2007 spolu s ďalšími pralesmi zo Slovenska a Ukrajiny. Neskôr sa tento súbor postupne rozšíril – v roku 2011 o staré bukové lesy v Nemecku a v roku 2017 o ďalšie lokality v rôznych častiach Európy. Dnes sú tieto územia evidované pod spoločným názvom Staré bukové lesy a bukové pralesy Karpát a iných regiónov Európy.
Poloha a prírodné územie
Vihorlatský prales sa nachádza na hlavnom hrebeni pohoria Vihorlatské vrchy v nadmorskej výške približne od 630 do 1 075,5 metra. Územie začína na vrchu Vihorlat (1 075,5 m n. m.), kde zahŕňa aj Národnú prírodnú rezerváciu Vihorlat, a pokračuje po hrebeni smerom k vrchom Motrogon a Sninský kameň.
Od Sninského kameňa sa územie rozširuje smerom na východ k vrchu Nežabec, kde sa delí na dve vetvy – jedna smeruje k vrchu Veža a druhá k vrchu Fedkov.
Celková výmera chráneného územia predstavuje približne 2 578 hektárov, pričom ochranné pásmo zaberá ďalších 2 413 hektárov.
Na tomto území sa nachádza viacero menších chránených lokalít, medzi ktoré patria napríklad:
-
Národná prírodná rezervácia Vihorlat
-
Národná prírodná rezervácia Morské oko
-
Národná prírodná rezervácia Motrogon
-
Národná prírodná rezervácia Postávka
-
Prírodná rezervácia Baba pod Vihorlatom
-
Prírodná rezervácia Ďurova mláka
-
Prírodná pamiatka Malé Morské oko
-
Prírodná pamiatka Sninský kameň
Geologické podložie tvoria prevažne vyvreté horniny, ktoré vytvárajú vhodné podmienky pre rozmanitú a bohatú vegetáciu.
Podnebie
Podnebie v tejto oblasti je chladnejšie horské. Priemerná ročná teplota sa pohybuje približne od 5,2 do 5,7 °C. Vegetačné obdobie trvá približne 132 až 139 dní v roku.
Ročný úhrn zrážok dosahuje približne 950 až 1 000 mm a snehová pokrývka sa v tejto oblasti udrží približne 152 až 160 dní v roku.
Rastlinstvo
Dominantnou drevinou v pralesoch je buk lesný (Fagus sylvatica). Okrem neho sa tu vyskytujú aj ďalšie druhy stromov, napríklad javor horský (Acer pseudoplatanus) či jaseň štíhly (Fraxinus excelsior).
Medzi typické rastliny tejto oblasti patria napríklad:
-
kostihoj srdcovitolistý (Symphytum cordatum)
-
telekia ozdobná (Telekia speciosa)
-
horec luskáčovitý (Gentiana asclepiadea)
-
čerkáč hájny (Lysimachia nemorum)
-
skopólia kranská (Scopolia carniolica), ktorá patrí medzi východokarpatské subendemity.
Vihorlatský prales a UNESCO
Dňa 28. júna 2007 rozhodol Výbor Svetového dedičstva UNESCO na zasadnutí v meste Christchurch o zápise Vihorlatského pralesa do zoznamu Svetového prírodného dedičstva.
Spolu s ním boli zapísané aj slovenské pralesy Havešová, Rožok a Stužica – Bukovské vrchy v oblasti Polonín a tiež viaceré pralesy na území Ukrajiny.
Týmto zápisom sa Vihorlatský prales zaradil medzi významné prírodné lokality svetového významu, podobne ako napríklad Yellowstone National Park, Grand Canyon, Sagarmatha National Park či Mount Kilimanjaro.